V roku 2002 bola jedna z najvýznamnejších geologických inštitúcií, riešiaca praktické úlohy inžinierskej geológie a hydrogeológie
pod obchodným názvom Geokonzult a.s. Košice, daná do konkurzu. V rámci tohto konania ponúkli jej likvidátori
predaj súhrnnej geologickej dokumentácie a odbornej knižnice. Vzhľadom na skutočnosť, že nikto neprejavil záujem uvedený materiál odkúpiť,
bol bezodplatne ponúknutý Katedre geológie a mineralógie (terajší Ústav geovied), fakulty BERG, Technickej univerzity v Košiciach.
Katedra vďaka tomu získala veľmi hodnotnú dokumentáciu o geologických prácach realizovaných v rozhodujúcej miere na území
východoslovenského regiónu. História archivovania súhrnnej geologickej dokumentácie zameranej hlavne na inžinierskogeologický a hydrogeologický
prieskum, siaha na začiatok 50-tych rokov minulého storočia. V tom období sa začala písať aj história modernej
inžinierskej geológie a hydrogeológie na Slovensku. Predchodcom vyššie uvedenej spoločnosti (Geokonzult), boli v tom čase Slovenské
zemevrtné závody, z ktorých sa neskôr vyčlenili samostatné pracoviská riešiace zvlášť problematiku ložiskovej geológie
(Geologický prieskum n.p. Spišská Nová Ves), ako aj inžinierskej geológie a hydrogeológie (Inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum -
n.p. Žilina, IGHP). Žilinský podnik bol na východnom Slovensku zastúpený pracoviskom, ktorého pokračovateľom, po politických a ekonomických
zmenách v roku 1989, bola akciová spoločnosť Geoconsult, neskôr pretransformovaná na Geokonzult. Od začiatku pôsobenia týchto inštitúcií
v Košiciach, bola pre potreby geológov, sústreďovaná všetka súhrnná geologická dokumentácia tak, aby mohla slúžiť ako dôležitý archívny
materiál pri spracovaní nových prieskumných prác a kontroly správnosti riešenia predmetných úloh.
Prvá dokumentácia bola do archívu uložená v roku 1954. Spracovaná bola nestorom slovenskej hydrogeológie RNDr. Antonom Porubským, CSc.,
ktorý v tom čase riešil problematiku vyhľadávania zdrojov podzemných vôd pre lokálne zásobovanie obcí, závodov a podnikov, pitnou vodou.
Aj preto sa ako prvý titul, ocitol v archíve jeho manuskript pod názvom "Veľké Kapušany - prieskum na získanie spodnej vody pre mliekáreň".
Z rovnakého obdobia sú aj dokumentácie prác zameraných na riešenie inžinierskogeologickej problematiky na území v Snine, na Skalnatom Plese,
v Strážskom, od autorov Mach a Novák.
Množstvo archivovanej dokumentácie s postupom času narastalo, a to hlavne z dôvodu rozmachu investičnej výstavby vo východoslovenskom
regióne na prelome 50-tych a 60-tych rokov minulého storočia. V tom čase sa riešili tak významné stavby, akými sú širokorozchodná železničná trať
z Čiernej nad Tisou do Košíc, hutnícky kombinát v Košiciach, trasa ropovodu cez celé územie Slovenska, ktorých realizácia
bez dokonalých poznatkov o inžinierskej geológii a hydrogeológii územia, by nebola možná. Uvedené práce boli spracované autormi ako napríklad
Tkáčik, Frankovič, Kárnik, Nešvara, Groma, Gíra. 60-te a 70-te roky sa nesú v znamení výstavby významných vodohospodárskych diel na
východnom Slovensku (Ružín, Domaša, Šírava, Bukovec, Starina atď.). Dokumentácia o geologickom prieskume pre výstavbu uvedených diel
predstavuje početné zväzky manuskriptov spracovaných hlavne Nešvarom, Gíretom, Švastom, Prídalom, Mičákom, Frankovičom, F.Gomolčákom atď.
Okrem prieskumov pre stavby veľkého rozsahu boli realizované aj početné práce spracované vo forme záverečných správ z lokálnych
prieskumných prác zameraných na zakladanie stavieb jednoduchých objektov a vyhľadávanie lokálnych zdrojov podzemných vôd. Z regionálneho
hľadiska je pre 70-te až 90-te roky charakteristické archivovanie geologickej dokumentácie zameranej na spracovanie
inžiniersko-geologických máp v mierke 1:25 000 a 1:10 000 (Jedľa, 1977).
Regionálny charakter majú aj práce pre zhodnotenie zásob podzemných vôd východoslovenských geomorfologických, prípadne iných územných
celkov vo forme spracovania hydrologických máp v mierke 1:50 000. (Šindler, 1965; Bajo, 1972;...)
Po transformácií politicko-spoločenských pomerov v bývalom Česko-slovensku, boli archivované práce zamerané viac na lokálny prieskum
a len ojedinelo sa rieši problematika regionálneho charakteru. V druhej polovici 90-tych rokov pribúda do archívu aj časť súhrnnej
dokumentácie geologických prác realizovaných Bratislavským závodom IGHP v počte prevyšujúcom 2000 zväzkov.
Z počiatku si archivovanie správ nevyžadovalo zvláštne nároky na priestory a vybavenie. S nárastom ich počtu však tieto nároky neúmerne stúpli.
Zvlášť sa to prejavilo na prelome 70-tych a 80-tych rokov minulého storočia, keď počet archivovanej dokumentácie presiahol hodnotu 3000.
Priestorové možnosti ukladania dokumentácie boli prispôsobované podmienkam rozvoja Košického závodu IGHP. Do roku 1985 bola dokumentácia
uskladňovaná v nie úplne vyhovujúcich podmienkach skladových priestorov závodu v Ťahanoviach. Významným medzníkom aj pre archiváciu
súhrnnej geologickej dokumentácie, bolo dokončenie budovy, v ktorej boli združené všetky inštitúcie zaoberajúce sa geologickým
a geofyzikálnym prieskumom v regióne (IGHP, Geofyzika, Geologický prieskum, GÚDŠ). Z uvedeného titulu sa v tom čase našlo aj dôstojné miesto
pre uchovávanie predmetnej geologickej dokumentácie. Žiaľ, na konci 90-tych rokov z dôvodov transformácie štátnych podnikov na rôzne spoločnosti,
táto budova stratila svoje pôvodné poslanie, následkom čoho zanikol aj archív, ktorý bol v tom čase v správe akciovej spoločnosti Geoconsult.
Po jej transformácií sa vrátil do pôvodných nevyhovujúcich priestorov v Ťahanovciach. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo ku konkurzu Geokonzultu,
archív niekoľko mesiacov neslúžil svojmu účelu a dokumentácia bola z časti poškodená, hlavne v dôsledku jej nevhodného skladovania či archivovania.
Po získaní archívnej dokumentácie fakultou BERG (Technická univerzita v Košiciach), boli vytvorené primerané podmienky pre znovuoživenie jej
prevádzkovania v priestoroch na Popradskej ulici v Košiciach. V súčasnosti je dokumentácia v správe Ústavu geovied, Katedry geológie a mineralógie.
Obsahuje viac ako 6000 manuskriptov zameraných hlavne na praktické riešenie úloh inžinierskogeologického a hydrogeologického charakteru,
ktoré plošne pokrývajú územie východoslovenského regiónu (okolo 4500 titulov) a územie západoslovenského, menej stredoslovenského regiónu
(viac ako 1500 prác). Početné sú aj mapové podklady - topografické mapy v mierke 1:50 000, 1:25 000, 1:10 000, 1:5000 pokrývajúce
v rozhodujúcej miere územie východoslovenského regiónu, ako aj geologické mapy najčastejšie v mierke 1:200 000 a 1:50 000.
Okrem toho je súčasťou geoarchívu odborná, menej vedecko-populárna literatúra, zameraná hlavne na geologickú problematiku v počte asi 500 zväzkov.